Udalosť týždňa I
Pax Americana 2017.
Vrh tomahawkom v Sýrii, megabomba v Afganistane a koniec trpezlivosti s Kimom môžu definovať celú Trumpovu prezidentúru.
Miera, do akej sú pod zvratom podpísané vnútropolitické nezdary (obamacare) a nepopularita, je optikou stratégií a predvídateľnosti iste kľúčová, ale vektor vykročenia – v čelnom protipohybe s očakávaniami a vlastnými predstavami – sa už otáčať veľmi nedá.
Rekonštrukcia americkej hegemónie a unilaterálneho poriadku nastoľuje veľkú čínsku dilemu, ktorá je nevábna. Či už sa pacifikácii šialeného Kima rozhodnú pomáhať, prizerať či brzdiť, Trump si aj tak urobí po svojom.
Impulzívnosť prezidenta (o údere na Asada ho údajne presvedčila Ivanka!) však zostáva rizikom. Musia ho ustrážiť poradcovia, ktorých funkcia ešte nikdy nebola taká zásadná ako za Trumpa.
Udalosť II
Reverzný chod od demokracie k autokracii, čo je inak dobový príznak, nastúpila v zrejme (pravdepodobne) zmanipulovanom referende zatiaľ najvýznamnejšia krajina.
“Obežník, že použitie názvu „Veľká Británia“ v mediálnej a inej komunikácii bude sankcionované pokutou 3300 eur – v opakovanom prípade 6600 –, je ďalšou jasavou ukážkou degenerácie byrokrata v rozvinutej liberálnej demokracii.
„
Erdogan uťahoval skrutky – výnimočný stav! – už celý prezidentský cyklus, toto hlasovanie však posúva Turecko do bodu, odkiaľ už niet návratu ku Kemalovi. Skôr k osmanskému predchodcovi...
Pre Európu je turecký regres ďalším z budíčkov, aby sa menej zaoberala sama sebou a podstatne viac strategicko-bezpečnostnými katastrofami v okolí, ku ktorým slepotu krásne ilustrujú drísty o „vzďaľovaní sa Ankary EÚ“ v situácii, keď otázka integrácie Turecka (a fakticky aj západného Balkánu) je mimo akejkoľvek reality už roky a využíva sa výlučne na zvyšovanie antimoslimských emócií.
Udalosť SR
Kiska.
