N emám problém o probléme pitia s každým hovoriť. Písať na túto tému pre široké auditórium však vnímam rozpačito. Nechvastám sa, nehojím si hlúpo svedomie, nemudrujem, neurážam?
Som totiž abstinujúci alkoholik. Tak znie diagnóza. Alkoholikom som navždy, ibaže nepijem alkohol.
Naposledy v roku 2001
Zdanlivý protiklad možno vysvetliť ľahko. Posledný pohár alkoholu som vypil v auguste (deň si presne nepamätám) v roku 2001. Ak by som si hrkol dnes, možno o deň, možno o mesiac, možno o pol roka by som bol znovu opilcom (alkoholikom).
Alkoholizmus má tisícky podôb, teda aj tisícky možných liečebných metód. Človek musí počúvať rady lekárov do bodky (to som zjavne nerobil), ale musí k tomu pridať aj čosi ako vlastné know-how. Ja som ho hľadal približne dvadsať rokov.
Túto stranu by som nikdy nepísal, nebyť nedávneho článku o slávnom futbalistovi Jurajovi Szikorovi v prílohe SME Bratislava. Zomrel predčasne, mal 58 rokov. Napísal som, že kľúčovou príčinou bol alkoholizmus. Napísal som to „vedecky“: kvartálny alkoholizmus.
V diskusii ma polovica čitateľov odsúdila, že som netaktne, necitlivo, vyzradil lekárske tajomstvo. Polovica sa mi poďakovala.
“Kedysi patrilo k dobrej žurnalistickej povesti vedieť flámovať. Dnes si neviem predstaviť, že by sme o šiestej večer v robote pracovali na 60 percent so "salón špicom". Že by sme si takmer každý deň otvorili fľaštičku. Už sa to, našťastie, nenosí.
„
O Ďurovom prekliatí sa všeobecne vedelo. Napríklad v roku 2000 vystriedal trénersky šesť klubov. Zobrali ho, opil sa, sekal dobrotu, opil sa, zobrali ho... Vedel nepiť aj roky, potom to prišlo.
Neviem, či som ublížil, alebo pomohol. Viem, že Juraj Szikora bol skvelý človek, výnimočný hráč i tréner. Veľmi vzdelaný človek.
S Ďurim som bol čosi ako dobrý známy. Kamarát nie, nevídali sme sa až tak často, hoci som o ňom vedel takmer všetko.

Nerobím si alibi?
A ihneď mi napadne ďalší otáznik. Nerobím si touto stránkou alibi? Dúfam, že nie. Hoci na betón rátam aj s odsúdením, posmeškami, ba aj možným nesúhlasom lekárov.
S Ďurom Szikorom som píjaval. Boli časy, keď sa novinári a športovci stretávali pri poháriku. Často sa z toho vykľuli bohapusté „mulatšágy“, po ktorých vám ide roztrhnúť hlavu. Opilci sú kamaráti, je to svorné bratstvo. Ak beriem na zreteľ toto obdobie života, tak som so Szikorom (a ďalšou desiatkou futbalistov) kamarátom bol.
Mám však oveľa radšej slovné spojenie „dobrý známy“. S Jurajom sme mali (ja stále mám) spoločnú kamarátku, kolegyňu z novinárskej brandže, ktorá nám sprostredkúvala stretnutia, keď jeden z nás padol do „firnajzu“, alkoholickej šnúry.