Chiméra piatich kruhov

y pod týmito horami. Nič proti, olympijské myšlienky sú ušľachtilé a túžba Slovákov zviditeľňovať sa prostredníctvom piatich kruhov pochopiteľná. Okrem ušľachtilosti a túžby po väčšej, globálnejšej transparentnosti krajiny pod Tatrami ide však vedno s výstavbou olympijských objektov aj o obchod (nie náhodou sú na čele komitétov top manažéri napr. z VSŽ, a.s. Košice, a iných významných firiem). V uplynulých októbrových dňoch sa pod oboma Tatrami uskutočňovala olympijská voľba a počas víkendu sa v Poprade oslavovalo, že všade deklarovalo súhlas s olympiádou viac ako 90 percent zúčastnených voličov. Správy cudne zamlčiavali, že na voľbe sa zúčastnilo necelých 65 percent oprávnených voličov, odhliadnuc od bizarného faktu, že o osudoch národných parkov rozhodovalo len pár tisíc občanov SR. Voľba dopadla ako dopadla a oznamovať výsledky sa do Popradu unúval osobne premiér Mečiar. V atmosfére podtatranskej eufórie oslavujúci pozabudli na osvedčené príslovie - ešte vĺčka nechytili, už na jeho kožu pili - ale ktožeby už v krajine pod Tatrami upieral občanovi kúsoček radosti z veľmi vzdialenej chiméry vznešených piatich kruhov? Znepokojujúce je, že v atmosfére nadšenia nepadlo takmer jediné slovíčko o tom, že objekty pre ZOH 2006 ohrozia aj územia národných parkov a rezervácií, veď, čo tam po "kúsku" lesa v Jasnej či rašelinisku neďaleko Popradu? Hry už teraz nazývajú šťastnými a ak z ničenia chránenej prírody bude pár zaťatých ochranárov nešťastných, nuž čo, keď sa rúbe les, lietajú triesky. Ochranári, ktorí majú skúsenosti z kauzy TATRAGATE, petičných akcií a živých tatranských reťazí z obdobia rozhodovania o dejisku ZOH 2002, však opäť nie sú sami - svet dnes našťastie preferuje ekologické olympiády.