Správa o krádeži zbraní z trenčianskeho „muničáku“ zapadla v pene dní možno aj skôr, než by bolo vhodné. Po troch týždňoch vyšetrovania zatiaľ vieme, že skutok sa stal.
Horšie je, že pri inventarizácii muničných skladov sme si uvedomili, že tu nejde len o výmenu strážnej služby. Že doteraz strážili sklady esbéeskári či výsluhoví vojaci a mohlo by sa to zmeniť, je jedna vec. Môžeme sa baviť, či je to dôsledok toho, že sa na obrane šetrí a isté hlasy hovoria, že by to tak nemalo byť. Iní kritizujú fungovanie rezortu od pivnice po povalu.
Na otázkach, čo konkrétne hrozbou je a čo sa preceňuje, sa láme verejná mienka. Jedných oslovilo premiérovo monitorovanie moslimov, keďže top hrozbu dnešných dní vidia v moslimských komunitách, ktoré migrácia posilní. V každom prípade neprestávame pobavene fantazírovať o vykonávaní takéhoto záväzku, ktorý je nielen drzý, ale aj absurdný.
Druhí tvrdia, že podcenenou kapitolou našej bezpečnosti sú trollovacie kontá, ktoré hryzkajú v diskusiách a Putinovi k sviatku posielajú obrázky kvetov. Propaganda prispôsobená prostrediu sociálnych sietí je bezpochyby najúspešnejším kremeľským startupom.

Ak by sa urobila inventarizácia politických nábojov, podľa Jaroslava Naďa by sme videli prekrytie bezpečnostných zložiek s podporovateľmi extrému. Až tak nás to neprekvapí, lebo v posilňovni ani v krčme nie sú tieto skupiny rozdelené sklom, nevyšli z iných sídlisk a ideologické školenie získali asi len na facebooku, spolu s ostatnými.