Francúzov zvádza kandidátka s mejkapom zjemňujúcim jej rasistický úškľabok a aj človek zaseknutý niekde v ideológii, na ktorú v strednej Európe polovicu storočia generácie morálne krvácali.
Vtiera sa im do pozornosti skúsenosťou ošľahaný politik, ktorý prežil aj obvinenie z rodinkárstva a požmurkávanie na Putina.
A o francúzsku priazeň bojuje aj ten, ktorý tvrdí,že uprednostňuje spoločnú Európu pred jej drobením a zánikom.
Francúzi nerozhodujú len o tom, či ich povedie Le Penová, Mélenchon, Fillon alebo Macron. Vo voľbách povedia, v akej Európe chcú ďalšie roky žiť.
A to nielen oni.
A práve preto tí, ktorí si v iných krajinách už Európu vybrali, si teraz hryzú nechty. A dúfajú, že neprevládne trumpovský populizmus, ktorý chce chrániť národ tým, že v ňom udusí všetko, čo poháňa demokratický pokrok.
A že najväčšia oslava neprepukne v tom tábore, kde za fasádou prísľubov rýchlych riešení je len chaos a Európa v rozklade.
