Autor je ekonóm a pedagóg
Slobodný obchod zažíva ťažké časy. Ultimátnym svedectvom o tom je fakt, že to bol začiatkom tohto roka Si Ťin-pching, prezident najväčšej nedemokratickej krajiny na svete, kto musel na konferencii Svetového ekonomického fóra obhajovať benefity globalizácie.
Slová generálneho tajomníka ústredného výboru čínskej komunistickej strany o tom, že obchodné vojny nepoznajú víťazov, musia byť paradoxne balzamom na dušu proponentov slobodného trhu. To najmä v časoch, keď počet novoprijatých protekcionistických opatrení vo svete trikrát prevažuje množstvo odbúraných obchodných bariér.
Netreba sa však tešiť predčasne. Nie je to principiálna náklonnosť k slobodnému trhu, čo Čínu motivuje postaviť sa na stranu obhajcov globalizácie. Tá bola počas posledného polstoročia pre Čínu v prvom rade nesmierne ziskovým podnikom. Výmenou najmä za elektroniku a jadrovú technológiu do Číny prúdi každoročne 14 biliónov dolárov.
A aj napriek chválam na slobodný obchod, rekordne nízkym dovozným clám a Veľkému čínskemu múru zredukovanému na turistickú atrakciu po storočiach izolacionizmu, Čína stále nie je zahraničiu otvorená natoľko, ako sa tvári.
