Čo sa týka daňovej delikvencie - nedelikvencie Igora Matoviča, na meritórne stanovisko – kto očakáva – si treba kúpiť inú tlač.
Niežeby tachometer firemnej fabie nezakladal otázku, či v roku 2004 absolvoval okolo sveta štyri cesty alebo šesť. Zdroj úniku – Národná kriminálna agentúra – je však natoľko politicky skorumpovaný, že bez pohľadu na celý spis je účelové kompro podsunuté médiám (editori na dlažbu) primálo na čokoľvek nad záver o policajnej škandalizácii opozičného poslanca.
Nikto tu nebude obhajovať politický štýl – je nebrániteľný – Matoviča. Aj keby však nebolo notoricky známe, že kto zvykne kričať, že chyťte zlodeja, uzniesť sa môžeme na tom jedinom, čo udrie do nosa prvé a je najpodstatnejšie.

Ak opozičného poslanca vytláča z parlamentu vládna strana, tak ako zo suda to páchne útokom na demokratickú kontrolu vlády. Údajná morálna nekompetencia Matoviča na výkon mandátu je (môže byť) legitímna téma pre voličstvo, médiá či dokonca aj politológa Horského, ale nie ministra vnútra.