Odlišnosťou je vznik nového výrazného politického subjektu, voličskými preferenciami porovnateľného s dlhodobo najsilnejším HZDS.
Opozičné strany majú momentálne k dispozícii tri témy - tou prvou je (ne)kvalita súčasného vládnutia trojspolkom HZDS-ZRS-SNS, ktorej výsledky sú nadmieru hmatateľné. Hoci treba priznať prinajmenej jej dva aspekty - prvým je fakt, že prechmaty súčasnej vládnej koalície v minulosti nezaberali a proces vytriezvovania verejnosti nie je priveľmi dramatický, druhým zasa poznanie, že medzi chápaním javov či procesov a identifikovaním ich príčin, t.j. vinníkov, nie je priamočiara cesta.
Druhou témou je ponúkanie konkrétnych riešení, kde je opozícia len na začiatku - hoci po tom, ako sa prestáva venovať svojim interným problémom (názov, líder, hovorca), začína svitať.
Tretia téma zatiaľ "nejestvuje" - priama voľba prezidenta sa opozícii rozplynula pod rukami a nebude jednoduché ju vrátiť naspäť do hry. Nie preto, že by potreba zvolenia hlavy štátu nebola (okrem potreby uskutočnenia demokratických volieb) kľúčovým problémom, ale preto, že je "technologicky zložitá".
