Autor je vysokoškolský učiteľ, predseda prvej Akreditačnej komisie v rokoch 1990 – 1995, člen AK v rokoch 2000 – 2002 a 2012 – 2017
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠ) zverejnilo Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, Učiace sa Slovensko. Mal byť po diskusii s vysokými školami základom pre legislatívu, lenže je to inak.
Ministerstvo už predložilo novelu zákona 131 o vysokých školách a zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania.
Učiace sa Slovensko nemá zmysel pripomienkovať, je dymovou clonou nad legislatívou, ktorá predstavuje zásadnú zmenu akreditácií a hodnotenia vysokých škôl.
Tvorba programu sa nesie v rovnakom duchu, v akom vznikal akademickou obcou kritizovaný zákon 131 o vysokých školách z roku 2002, ktorý s ďalšími krokmi a modelom financovania škôl otvoril dvere masovému vzdelávaniu na úkor kvality.
Niektorí z tých, čo tvorili zákon z roku 2002, sa angažujú aj pri tvorbe súčasnej koncepcie. Jej hlavným bodom je demontáž Akreditačnej komisie (AK), rovnako ako v roku 2002 a ešte predtým v roku 1995, keď vláda Vladimíra Mečiara vedela, že komisia jeho projekt zakladania ďalších vysokých škôl nepodporí.
Očierňovanie vysokých škôl
Múdra spoločnosť príde s niečím novým po analýze predchádzajúcich aktivít. V Učiacom sa Slovensku analytická časť takmer chýba.
Analýzy stavu vysokých škôl a návrhy, ktoré Akreditačná komisia predkladá vláde, autori ignorujú. Chýba analýza dobrej a zlej praxe akreditácií a hodnotenia vedeckej, umeleckej a ďalšej tvorivej práce a jej prepojenia so vzdelávaním.
“Nové zákony nič pre kvalitu vysokých škôl neprinesú, zlepšiť sa nedajú, ich koncepcia je zlá a jej realizácia si vyžiada zvýšené finančné zdroje.
„
Materiál obsahuje nepravdy o práci súčasnej AK, vykresľuje ju ako hlavného vinníka biedy slovenských vysokých škôl. V dokumente prevláda negativistický postoj k práci našich vysokých škôl. Potom sa nečudujme, že mládež im nedôveruje a uteká do zahraničia.
Podľa koncepcie ministerstva sa zruší Akreditačná komisia, nahradí sa Slovenskou akreditačnou agentúrou (AA) pre vysoké školstvo, ktorej úlohou bude kontrola vnútorného systému zabezpečovania kvality a jeho dodržiavanie.
Nejde o nič nové – to isté posudzovala aj súčasná Akreditačná komisia pri komplexnej akreditácii.
Mimo záujmu politikov
Podľa mojej skúsenosti z AK to nie je hnacím motorom kvality, zvlášť keď viaceré vysoké školy majú na svoju prácu nekritický pohľad. Samohodnotenie je užitočné len ako predpoklad, že škola bude úspešná pri hodnotení externou nezávislou inštitúciou.
Dosiaľ bola 21-členná Akreditačná komisia vymenovaná vládou po vyjadrení Rady VŠ (RVŠ) a rektorskej konferencie a bola jej poradným orgánom.
Akreditačná agentúra má mať výkonnú radu so siedmimi členmi, ktorých vymenuje minister školstva. Len dvoch z nich navrhuje reprezentácia škôl a jedného študenti. Prechod z úrovne vlády na úroveň ministerstva indikuje nižší význam, ktorý sa pripisuje vysokoškolskej vede a vzdelávaniu.
Predseda vlády sa s vedením súčasnej Akreditačnej komisie ešte nestretol, minister školstva sa na jej rokovaní za vyše roka zúčastnil len raz. To sa od roku 1990, odkedy funguje AK, ešte nestalo.
