„Na začiatku každého katastrofického filmu niekto ignoruje vedca“ - hlásal transparent jednej z účastníčok Pochodu za vedu, ktorého sa cez víkend zúčastnili desiatky tisíc vedcov a podporovateľov vedy v 600 mestách po celom svete. Sentiment protestu odčítaný z transparentov sa niesol od trpkého („Neverím, že musím pochodovať za fakty“) cez nadnesený („Máte obrnu? Ani ja nie. Vďaka, veda“) až po urazený („Veda má pravdu bez ohľadu na to, či v ňu veríte“).
Vedcov a podporovateľov vedy do ulíc vyhnal pocit, pre ktorý protestuje akákoľvek iná skupina ľudí. Sú presvedčení, že vyčerpali všetky ostatné prostriedky, ktorými by mohli byť vypočutí.
“V jadre protestu za vedu je unikátny druh myšlienky aj unikátny druh hnevu.
„
Zdá sa im, že spoločnosť ich opustila a rezignovala tak na veci, ktoré sú mimoriadne dôležité. Bola by však chyba vnímať protest za vedu rovnako ako ktorýkoľvek iný. V jeho jadre je unikátny druh myšlienky aj unikátny druh hnevu. Aby ste ho pochopili, musíte najprv pochopiť podstatu práce vedcov.
Kým ľudia často protestujú za morálny princíp (napríklad spravodlivosť pri odmeňovaní), vedci protestujú za princíp praktický. Dušou ich protestu je fakt požiadavka, aby svet obnovil rešpekt k vedeckej metóde.
Ako funguje veda
Vedecká metóda je zjednodušene povedané séria krokov, ktoré možno spraviť s tým, že na ich konci sa dozviete najlepšiu dostupnú odpoveď na problém, ktorý ste sa rozhodli skúmať. Má presne daný postup.
- Prvým krokom je pozorovanie javu. Napríklad faktu, že jedlo sa v teple skazí.
- Druhým krokom je položenie si otázky. Napríklad skúmanie dôvodov, prečo sa jedlo skazí.
- Tretím krokom je vytvorenie hypotézy. Tá je zjednodušene povedané konkrétnym odhadom toho, ako by sa dalo pozorovanie a otázka vysvetliť. V príklade overíme hypotézu toho, že choroboplodné zárodky majú schopnosť sa samy zhmotniť prakticky z ničoho, ktorá bola ešte pred dvesto rokmi najrozšírenejším vysvetlením chorôb.
