Z prvého francúzskeho kola nie je nič podstatnejšie než tento paradox: prudký vzostup antisystémových síl, ktorý sa zobrazuje vo volebnom výsledku, povedie takmer s určitosťou k zachovaniu statusu quo. Čím sa nemyslí, že Macron je nové vtelenie Hollanda, „iba“ toľko, že euro, celá EÚ i geopolitické poriadky jeho voľbu prežijú.
Emmanuel Macron by totiž musel zlyhať úplne mimoriadne na to, aby sa jeho 20-percentný náskok pre druhé kolo, ktorý agentúry avizujú, neobrátil v prezidentstvo.
Čo významnejšie však nedeľa povedala, je 49 percent, ktoré dali dokopy protisystémoví kandidáti. Usvedčujú Francúzsko ako krajinu s jednou z najnižších mier tolerancie s elitami a najvyššou nespokojnosťou s politickým a ekonomickým poriadkom.
Toto poznanie len „šperkuje“, že sám Macron získal 23,5-percentnú podporu ako nová tvár, nepoznačená (dlhou) minulosťou v politických štruktúrach.
Kto vidí v nedeľňajšom výsledku „zemetrasenie“ či „koniec straníckeho systému piatej republiky“ – čo sú najčastejšie čítania – určite nič neskazí. Úpadok tzv. štandardných strán však nič špeciálne francúzske nie je.
