Emmanuel Macron je síce takzvaný nový politik, ale nebojoval tradičnými zbraňami populistov a extrémistov. Nevyháňal migrantov, nestaval múry, nenadbiehal voličom skroteným rasizmom, ktorý sa maskuje za slová o nezlučiteľnosti kultúrnych hodnôt.
A predsa vyhral nad Marine Le Penovou. Zatiaľ len v prvom kole prezidentských volieb.
Neoliberál a policajný štát? Macrona budú voliť aj jeho odporcovia Čítajte Vzhľadom na to, že Francúzi mohli byť odsúdení na voľbu medzi stranou s dedičným extrémistickým hriechom a Mélanchonom presiaknutým komunistickým sentimentom, nie je to málo.
Macron apeluje na pocit hrdosti, na to, že Francúzsko má všetko, čo potrebuje, aby bolo úspešnou krajinou. Le Penová chce čerpať svoju silu z frustrácie, a tak maľuje obraz krajiny, ktorá sa bez zmeny rúti do rozkladu svojej identity.
Ale Macronovo víťazstvo ukazuje, že nielen hnev, strach a frustrácia môžu byť pre voliča autentické. A aj keď tieto emócie hýbu masami, na zmenu k lepšiemu to nestačí.
