Profesor Traubner je pravý hrdina

Autor je spisovateľ, prekladateľ a básnik

V Židovskom komunitnom múzeu v bratislavskej synagóge na Heydukovej ulici je vitrínka a v nej medzi inými predmetmi aj detský svetrík. Nad vitrínkou je obrazovka a z nej návštevníkovi porozpráva profesor Pavol Traubner, ako ho, štvorročného, v tom svetríku za vojny skrývali v zemľanke v horách nad Zliechovom.

Je zázrak, že tam nezmrzol a nezomrel hladom. Po vojne vážil iba desať kíl a aj keď už opustil zemľanku, vraj ešte celý rok sa bál hovoriť nahlas, aj celý rok po vojne ešte stále iba šepkal.

Bol to vtedy čas absolútneho pohŕdania ľudským životom, ale profesor Traubner si odniesol z neho aj pozitívne pocity: celý život si uchováva pocit vďačnosti k Zliechovčanom – antifašistom (bez ich pomoci by zemľanka sama nikoho nezachránila) – a celý život aj on dáva najavo úctu k ľudskému životu.

Nie náhodou sa stal lekárom – jedným z najlepších a najvyhľadávanejších. Tisíce pacientov mu vďačia za svoje zdravie. Každý lekár počas svojho aktívneho veku pomôže priemerne stotisíc pacientom – a pri mimoriadnej aktivite, akou oplýva aj profesor Traubner, to číslo môže byť ešte vyššie.

Veľa však bolo aj takých, čo mu vlani, pri príležitosti jeho 75. narodenín, ďakovali aj za záchranu života.

A potom zrazu v televízii vidím mladíka, ako profesorovi Traubnerovi tyká... Môže sa ten mladík brániť: tykáme aj Pánu Bohu v Otčenáši. Ale potom, milý môj, by si mal vedieť, o čom je Otčenáš. Nie je v ňom ani jedno nenávistné slovo. Celý Otčenáš je o láske k blížnym.

Rôzne filmy, seriály, knihy, komiksy či kulturistické súťaže pestujú v deťoch aj dospelých predstavu o tom, ako má vyzerať pravý hrdina.

Nemám nič proti kulturistom, nič proti Jánošíkovi ani Arnoldovi Schwarzeneggerovi. Aj ja som v puberte obdivoval Winnetoua a Olda Shatterhanda.

Ale to všetko v mojej pamäti bledne, keď vidím, ako sa nie už mladý, nie už celkom zdravý muž, o palici a bez ochranky, neváha vybrať z Bratislavy do Kežmarku – a to iba preto, aby sa neohrozene pozrel do očí posilňovňami zoceleným mladíkom – veď musel tušiť, že ich tam stretne – a nahlas im povedal jedno ich neobľúbené slovo a jednu ich neobľúbenú číslovku.

To slovo je holokaust. Tá číslovka je šesť miliónov. Ten muž je profesor Pavol Traubner. A nie ako tí mladíci, ani nie ako ja – ale tak ako on vyzerá pravý hrdina.