Bol to veľmi dobrý rok. Počasie bolo ideálne, ani priveľké horúčavy, ani priveľa dažďa. Všetkého bolo tak akurát. Toľko paradajok, uhoriek, paprík, jabĺk, jahôd či marhúľ ešte Peter a Robert nemali, odkedy sa začali starať o rodinnú farmu.
Petrovi aj Robertovi sa v ten rok sypali peniaze do mešcov. Napriek tomu, že si dovolili minúť peniaze na rôzne veci – aj také, ktoré im v budúcnosti nepomôžu k vyššej úrode -, ku koncu roka mali ešte dosť peňazí na účte.

Samozrejme, nezabudli sa pochváliť, že vďaka ich múdrosti, je na tom rodinný rozpočet najlepšie za posledné roky. Ibaže potom prišiel zlý rok. Prišla zima, keď pučali stromy, neskôr prišli nevídané lejaky a z ich úrody neostalo takmer nič.
Ak by to bol iba príbeh pre školopovinné deti, ktoré sa učia finančnej gramotnosti, bolo by všetko v poriadku.
Ibaže, ak takto prezentujú výsledky našej ekonomiky premiér a minister financií, ide o klasické chválenie sa cudzím perím, keď s dobrými výsledkami majú ich činy pramálo spoločné.
Naša ekonomika rastie, veľmi dobre sa darí napríklad aj našim dlhoročným ťahúnom – automobilovému priemyslu. Za posledný rok len tri slovenské závody mohli nabrať viac ako tritisíc nových pracovníkov. Nerátajúc nové pracovné miesta pre ich subdodávateľov a ďalšie firmy, ktoré profitujú z celosvetovo dobrej ekonomiky.