Vyhlasovať z voleja, že blahoželanie od Jeana-Clauda Junckera či podpora národnej moslimskej federácie (a Veľkej mešity z Paríža) do druhého kola sú bozkami smrti na čelo Emmanuela Macrona, zaiste nebudeme.
Určite ho však netešia a nebude sa nimi chváliť ešte ani vtedy, keď na prehru z pozície „všetci proti blondíne“ a pri náskoku 20(+) percent v prieskumoch by sám musel spáchať čosi nehorázne. (Málo budú aj prípadné nové „komprá“ z produkcie francúzskych mutácií Russia Today a Sputnika.)
Hlúpa nezdržanlivosť šéfa Komisie aj moslimskej obce však nahráva Le Penovej. Z nepočetných tromfov jej kampane majú – domnelé či skutočné – slabiny Macrona iste vyšší potenciál zasiahnuť „cieľovku“ než klady vlastné, ktoré nad rámec 21 a pol percenta z nedele už sotvakto ďalší oceňuje.
Ani Francúzi s dobrým či neutrálnym vzťahom k „Bruselu“, ktorí si neprosia z blondíny ani pätu, nevidia radi gestá, ktoré sa dajú čítať – dajú, isteže nemusia – ako zasahovanie do vnútropolitického boja. Le Penovej preto ešte hlas nehodia, ale môžu trebárs zostať aj doma...
