Autor je teológ a publicista
Ak sa sympózium v Nitre konalo, aby objasnilo úlohu Jozefa Tisa v dejinách na podnet diecézneho biskupa a profesora cirkevných dejín Viliama Judáka, očakávali by sme, že sa bude snažiť naplniť konštatovanie o tom, že história je učiteľkou života. Dejiny, ktoré sú nezaťažené minulosťou, sa míňajú tomuto ich posolstvu.
“Akademická debata bez jednoznačnej snahy poučiť sa a zrozumiteľne povedať, že to, za čo je Jozef Tiso ako prezident a cieľavedomý architekt protižidovskej legislatívy zodpovedný, je do neba volajúci hriech.
„
Na situácie, keď niečo v morálnej oblasti míňa cieľ, sa vyše dvetisíc rokov používa grécke slovo „hamartia“. Toto slovo sa v biblickej tradícii používa v rovnakom zmysle. Strelec jednoducho „netrafí“ a minie cieľ. Etickú ašpiráciu, ktorá sa nenaplní, to znamená, že namiesto mravného dobra vyprodukuje zlo, biblické texty označujú tým istým slovom.
Toto minutie cieľa sa v novozmluvnej terminológii prekladá do slovenského jazyka slovom „hriech“.

Kto je vinný
Ak sa preto chceme ďalej baviť na ľudovej úrovni, mali by sme si ilustrovať, kto a ako sa podieľal na tom, že profesor cirkevných dejín nedokáže z faktu, že prezident Jozef Tiso stál na čele štátu, z ktorého bolo deportovaných 70-tisíc jeho občanov, jednoznačne povedať, že to nie je dôvod na debatu, ale na zrozumiteľné posolstvo.
Redaktorka RTVS Soňa Gyarfášová zo stretnutia v Nitre načrtla takúto momentku: „Vpredu v obecenstve už sedia Marian Kotleba, Milan Uhrík aj Natália Grausová, na tomto podujatí si chytili prvé miesta. Práve prebieha seminár o Jozefovi Tisovi, ktorý organizuje aj nitrianske biskupstvo. Nepochopiteľné pre tých, ktorí osobne poznajú nitrianskeho biskupa. Jeho príhovor asi jediný pripomína a vyčíta, že Tiso nič neoľutoval. A ospravedlňuje sa za jeho činy, za deportácie. Väčší, dlhý burácajúci potlesk má však vysokoškolská pedagogička Emília Hrabovec, ktorá pripomína, že Tiso nemal na výber. No zlatým klincom je historik Martin Lacko, ktorý pred časom podporil Kotlebu. Dnes je asistentom poslankyne Natálie Grausovej. Jeho prednáška má od histórie dosť ďaleko, skôr je to jeho vlastná dojmológia. Pripomína, že odchádza generácia tých, ktorí si ho pamätajú a s láskou spomínajú, aký bol. Prežil ako kult, čo býva aj podmienka blahorečenia.“
Ospravedlnenie, ktoré nie je možné
Na šikmej ploche sa budeme ako spoločnosť pri pohľade na Jozefa Tisa pohybovať dovtedy, kým rímskokatolícki biskupi a profesori cirkevných dejín neprestanú teoretizovať o Tisovej vine, ale povedia, že genocída ostáva genocídou aj pri snahe ex post Tisovu pozíciu ospravedlniť či pochopiť.