Všetky pridružené krajiny majú právo začať rokovanie o vstupe do Európskej únie súčasne "s výnimkou Slovenskej republiky, ktorá momentálne nespĺňa politické kritériá vytýčené v Kodani", píše sa zatiaľ iba v pracovnom návrhu Európskeho parlamentu. Návrh po schválení posunie parlament Rade Európskej únie, ktorá má o dva mesiace definitívne rozhodnúť o tom, s ktorými štátmi začne prvé rozhovory o vstupe do EÚ.
Slovensko medzi nimi nebude, a to vedia aj jeho koaliční i opoziční poslanci. Text vyhlásenia NR SR k integrácii Slovenska do EÚ, ktorý nedávno schválili, je tak pozoruhodný iba v tom, že poukazuje na ich schizofréniu. Slová poslancov sú totiž iné ako skutky a ich skutky iné ako slová. Hlasovaním o tomto vyhlásení opozícia úspešne zahmlila rozdiel medzi jej politikou a politikou väčšiny. A poprela aj celý rad svojich predchádzajúcich vyhlásení, či už ku kauze Gaulieder, privatizácii, zmareniu referenda a tak ďalej a tak podobne.
Európa, do ktorej sa Slovensko verbálne hrnie, ale nie je pritom ochotné rešpektovať princípy, na ktorých je založená, našťastie postupuje bez ohľadu na vyhlásenia NR SR. Ak je slovenská opozícia v kauze Gaulieder spokojná tým, že parlament si prisvojil výkon súdnej moci - namiesto súdnej moci rozhodla moc zákonodarná - Európa s tým spokojná nie je. Predseda jej parlamentu vyhlásil, že sa nezúčastní na stretnutí predsedov parlamentov 10 pridružených krajín, ktorá sa má uskutočniť na konci tohto mesiaca v SR, a zrejme nebude sám. Pán Robles dôvod uviedol veľmi zrozumiteľne - vyriešiť prípad Gaulieder v súlade s uznesením Ústavného súdu. Slovenským demokratom však ani len nenapadlo dať predsedovi parlamentu žiadosť na zvolanie ďalšej schôdze. Bol by to politický neúspech, dôvodia. Stratu politickej dôveryhodnosti nespomínajú.
