Autor je politológ
Pustiť sa v súčasnosti do založenia politickej strany zaužívaného typu, to je veru nevďačná úloha. V euroatlantickom priestore sa tzv. tradičné politické zoskupenia dostávajú do defenzívy a ustupujú novodobým populistickým, protestným, antiestablišmentovým alebo radikálnym či extrémistickým, ba dokonca protistraníckym politickým subjektom.
“Aby sa stali „favoritmi“, na to im nebude stačiť to, čo robili dosiaľ, pretože by už tými favoritmi boli. Stranu každý z nich už spoluzakladal.
„
Zakladať na Slovensku stredopravú alebo liberálnu stranu v momentálnom (aj mentálnom) ovzduší tejto časti politického spektra, to je dvojnásobný trest.
Jednak si kohúti v ringu všimnú konkurenciu a začnú kotkodákať, potom si to všimne aj najfrustrovanejší volič na Slovensku – volič pravice (v súčasnosti možno už aj nevolič) a ten sa okolo toho toľko nahundre ako večne s ničím i nikým nespokojný frfloš. Na úvod je to dosť dobrá demotivácia.
Dôvody na nespavosť
Okrem pocitu, že sa plus-mínus celý vesmír spojí proti vám, páni Beblavý a Mihál by mohli mať aj isté vnútorné pochybnosti o ich zamýšľanom skoku do neznáma. Najmä preto, že to pre nich už také neznáme nie je.
Obaja sú v politike starými harcovníkmi a boli nielen pri zakladaní politických strán (SaS, Sieť), ale niektoré aj opustili, čo nie je samo osebe ničím výnimočným, i keď ich imidžu to nepomôže.
V čom majú Mihál s Beblavým výhodu Čítajte No poznanie, akým spôsobom partaje fungujú a koľko všakovakých nástrah obsahuje manévrovanie takýchto živých organizmov, je dobrým dôvodom na nespavosť.
