Čitáreň, ktorú si zriadil predseda Danko v podateľni NR SR, bije i tie najdivokejšie fantázie o slovenskej politike a jej hraniciach.
V kontraste s inými škandálmi, kde zatĺkajú podľa Plzáka, znásilnenie listového tajomstva nijako nezahovárajú ani neskrývajú. Už to je šok. Keby 39 – slovom tridsaťdeväť – otvorených obálok zalepili späť a distribuovali ďalej (akože nič), tak o oživení XII. správy ŠtB v parlamente (zatiaľ) ani netušíme. A reputáciu príčetnej osoby si predseda NR SR – síce s námahou – ale udržiava.
Teraz je v troskách. Údajná zrážka dvoch vysokých princípov v smernici ministerstva vnútra, ktorú Danko „iba“ poslúchol, teda „ochrana poslancov“ (Bárány) verzus listové tajomstvo, totiž existuje iba v hlave režimového právnika.
Po prvé, „ochrana“ tohto typu nie je možná bez predchádzajúceho súhlasu adresáta listu, čo platí nielen u poslancov NR SR, ktorí nie sú podriadenými predsedu ani zamestnancami jeho kancelárie, ale aj u zamestnancov štátnych orgánov, kde sa vraj smernica „Kaliňák open“ tiež uplatňuje.
