Otázku, aká forma diskusie a prezentácie politických postojov ešte patrí na akademickú (školskú) pôdu a aká tam už nemá čo hľadať, rozvírilo v poslednom čase niekoľko viac i menej diskutovaných prípadov.
Historik Adrianik Migraňan pred pár týždňami obhajoval ruskú politiku voči Ukrajine na pôde Ekonomickej univerzity aj na Stredoeurópskej univerzite v Skalici. Ide o „experta“, ktorý v polemike s iným ruským historikom Zubovom tvrdil, že treba rozlišovať medzi lepším Hitlerom do roku 1939 a tým horším po tomto dátume. A že ak by sa Adolf Hitler bol v roku 1939 zastavil, mohol vstúpiť do dejín ako špičkový politik, ktorý bez krviprelievania zjednotil Nemecko, Rakúsko a Sudety.
Do tejto kategórie sa dá zaradiť aj sympózium o Tisovi spoluorganizované bohosloveckou fakultou alebo aj panelová diskusia o budúcnosti médií, na ktorú Univerzita sv. Cyrila a Metóda pozvala konšpirátora Tibora Eliota Rostása.
Kde je hranica slobody slova a prejavu, na ktorú sa extrémisti, konšpirátori, protisystémoví bojovníci a iní radikáli tak radi odvolávajú? Pred kým by mala vysoká škola zatvoriť dvere?
