Pre funkciu predsedu parlamentu pochádzajúceho z istého mentálneho HZDS-SNS-Smer, sveta je akoby typické porušovanie najvyšších ústavných práv.
Dopustil sa ho Ivan Gašparovič, keď pod jeho vedením mečiarovské plénum protiústavne odvolalo poslanca Gauliedera, koketoval s tým aj Pavol Paška, keď dodatočne menil demokratickou väčšinou schválené zákony.
V prípade Andreja Danka a otvárania, lustrovania a cenzúrovania poštových zásielok pre poslancov je to osobné.
Horkosť z narušenia súkromia, fyzického či myšlienkového, si totiž vie predstaviť každý.
A lustrovanie a špicľovanie sa prirodzene hnusí. Avšak oveľa vážnejšia je neistota, ktorú (aj po snahách o zoštátnenie telerozhlasu) Danko vzbudzuje.
Že na čele parlamentu je ďalší nedemokrat bez úcty k ústave a občanom. Dávno to nie sú začiatočnícke chyby vynútené politickou neskúsenosťou.
Je to vzorec myslenia, ktorý naznačuje silný sentiment k časom, keď s argumentom bezpečnosti kontrolovala poštu štátna moc. Aby ochránila seba samu
