Udalosť týždňa
Macron. Aby z neho nebol o týždeň prezident, musel by zlyhať úplne mimoriadne, čo je u neho – ako sme sa spoznali – takmer vylúčené. Na „zemetrasenie“ či „koniec straníckeho systému piatej republiky“, čo vypisovali aj autoritatívne francúzske zdroje, by laik zo Slovenska odporučil počkať na júnové voľby parlamentné, kde sa môžu tradiční socialisti i republikáni hojiť, vytvoriť spolu s novou centristickou formáciou Macrona viac či menej komfortné zázemie pre vládnutie a predísť všetkým rozpadom, ktoré sa veštia.
Niežeby sa to chcelo tesať do tvarohu, ale je to scenár rovnocenný s apokalyptickými. Jasanie Európy na čele – ako obvykle – s Junckerom je opodstatnené po druhé kolo, v dlhšej perspektíve je však volieb v EÚ príliš veľa, aby v akejsi „systémovej“ krajine raz nespustila motyka.
Udalosť SR
Čitáreň u Danka. Skríning poslaneckej korešpondencie kanceláriou NR SR, pokiaľ je odosielateľom fyzická osoba či anonym, je nový Nanga Parbat slovenskej demokracie. (Everest je únos Kováča a amnestie.)
Smernicu z rezortu vnútra, na odporučenie ktorej sa vraj lustrácia bezpečnostne podozrivej pošty uskutočňovala, vyvinil sám Kaliňák, ktorý naskutku neuveriteľný príbeh zvaľuje na „úradnícku horlivosť“. My by sme skôr trvali na ,,blbosti", ktorá keby mala krídla, Danko & Guspan by sa vznášali ako pierko. (Miloš Kopecký odpustí epigónstvo.)
Len by to chcelo ešte dementovať, že metódu „jedna osoba s rukavicami a ochranným rúškom“ aplikovali aj iné orgány štátnej správy. Ústavno-právnická „debata“ o spore dvoch princípov – akože verejná bezpečnosť (skratka VB) verzus listové tajomstvo – končí (trebárs) na otázke, či vedia alebo počuli ešte o jednom parlamente v EÚ (na svete?), kde sa ručne otvárajú listové zásielky ústavných činiteľov.
Správny krok
Deklarácia Glváč/Fedor. K zvyšovaniu výdavkov na obranu „až“ po 1,6 percenta HDP do roku 2020 sa síce zaviazal už prezident na summite vo Walese, ale keďže skutkami i rétorikou to Fico sabotuje, iniciatíva dvoch vládnych poslancov prichádza ako blesk z neba.
Optikou „produktu“ – teda či z toho niečo aj bude – zásadná otázka je, či jednajú s vedomím alebo bez vedomia premiéra. Prvý prípad by znamenal, že Fico hľadá spôsob, ako si zachovať tvár pred Putinom (akože, izviníte tavárišč, ja nič, ja komunista, to zlý parlament) a súčasne zmeniť názor.
Druhá možnosť je iba gesto určené niekomu. Veľká väčšina Smeru totiž nepodporí, SNS detto (veď preto má ministra obrany) a z bláznivej opozície sú isté hlasy „za“ iba od SaS, ktorá dokonca – veľmi správne, palec hore – navrhuje 1,6 percenta ústavným zákonom.
(Námietky, že armádne zákazky – čo sa rozumie pod zvyšovaním výdavkov – sú korupčné takmer ako IT a diaľnice, sú úplne k veci. Podstatnejšia je však zdravica Trumpovi, že sme na príjme.)
Podcenená udalosť
Sto senátorov u Trumpa na porade, čo ešte v nebolo nikdy v Bielom dome, dáva na známosť, že sto dní, ktoré klopú na dvere, ide prezident zarámovať veľkým rozhodnutím o Severnej Kórei.
Čakanie na šialenca Kima, že dotvorí svoj balistický arzenál a udrie prvý, evidentne nie je stratégia, takže sa dá argumentovať, že Carl Winson a protiraketová obrana juhu, ktorú horúčkovito budujú, nemajú lepšiu alternatívu.
