Autor je ekonóm a člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Ktorú investíciu by ste považovali za rizikovejšiu? Požičať peniaze Ferovi, o ktorom viete, že už má na krku viac úverov?
Alebo poskytnúť úver Janovi, ktorý sa odjakživa drží pravidla, že nechce pôžičku vyššiu než jeho trojmesačná mzda?
Len málokoho by v tomto kontexte prekvapila informácia, že Jano nakoniec zohnal úver v banke s nižším úrokom ako Fero. Veľmi podobne, ak investori krajine uveria, že v budúcnosti nepreženie svoju zadlženosť, tak sú ochotní ponúknuť lepšie podmienky.
Inak povedané, už samotná existencia dôveryhodného horného limitu na dlh dokáže znížiť úrokové náklady (rizikové prirážky), ktoré štáty platia na svojich dlhopisoch.
Vzhľadom na to, že verejné dlhy sa pohybujú na úrovni desiatok miliárd eur, aj relatívne malé poklesy úrokových sadzieb (rizikových prirážok) môžu do štátneho rozpočtu priniesť zaujímavé úspory.
Tesne nad limitom
V diskusnej štúdii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sme sa kolegyňou Zuzkou Múčkou pozreli na to, aký veľký môže byť tento efekt v prípade Slovenska.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti („dlhová brzda“) bol prijatý v decembri 2011 tesne po tom ,ako vláda na Slovensku padla a v čase, keď sa finančné trhy v Európe nachádzali v rozklade.
“Zavedenie dlhovej brzdy mohlo prispieť k nižším úrokovým nákladom štátneho dlhu o 20 až 30 bázických bodov, čo predstavuje miliardu eur v desaťročnom horizonte.
„
Umiestňovať štátne dlhopisy s rozumnými úrokmi vtedy nebolo vôbec jednoduché. Nakoniec ústavná dlhová brzda bola prijatá aj s tým zámerom, aby finančné trhy dostali jasný signál, že sme fiškálne zodpovednou krajinou.
V súčasnosti sa limit verejného dlhu nachádza na úrovni 60 percent z HDP, pričom sankčné mechanizmy sa začínajú už v prípade, že zadlženosť Slovenska prekročí 50 percent z HDP.
Zo začiatku sú sankcie mierne (list ministra financií pre Národnú radu, zmrazenie platov ministrov), s rastom dlhu však naberajú na sile (vyrovnaný rozpočet alebo hlasovanie o dôvere vláde).
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti obsahuje okrem známej dlhovej brzdy aj zriadenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť – strážneho psa verejných financií. Úlohou RRZ je monitorovať a vyhodnocovať, či sa pravidlá dodržiavajú, alebo nie.
Koľko sme ušetrili?
Hlavnou úlohou dlhovej brzdy je predísť krízovým situáciám. Videli sme, akou veľkou výhodou bolo pre Slovensko, že finančnú krízu začalo s nízkou úrovňou dlhu (28,5 % z HDP v roku 2008).
Napriek prudkému rastu zadlženia dokázalo prejsť cez turbulentné časy bez toho, aby sa muselo obrátiť na medzinárodné inštitúcie alebo prijímať drastické opatrenia.
Nižší dlh je obrovskou devízou aj z pohľadu starnutia populácie. Slovensko patrí medzi tie krajiny, kde starnutie bude najdramatickejšie.
