Autor je filmár
Neviem si vysvetliť, čo ma už štvrtý rok neúnavne ťahá do Mongolska. Hneď na začiatku to odhodlanie preverí hrôzostrašná cesta ruským aeroflotom, mimochodom, ani nepriateľovi by som nedoporučil absolvovať let na trase Moskva – Ulanbátar. A keď po tých šialených šiestich hodinách letu strávených takmer ako v dobytčiaku pristanete v "Uláne", je to ako vykúpenie.
“Za celý deň nestretnete živú dušu, keď sa však pokazí auto, zrazu dobehne množstvo "mechanikov" a to auto dajú nejakým zázrakom skoro vždy dokopy.
„
Na druhý deň sadáte znovu do lietadla, ale už miestnych aerolínií a odlietate do krajiny zasľúbenej. Smer Altaj.
A vlastne viem, čo ma sem ťahá… Pokoj, pokora, fantastickí ľudia a neuveriteľne nádherná príroda. Taká, ktorá sa ani nedá poriadne odfotiť. Na fotkách nevyzerá tak monumentálne ako v skutočnosti.
Vo vynikajúcej knihe Jimmyho Nelsona s príznačným názvom Before they pass away mi utkvela v pamäti fotografia troch jazdcov na koni s orlami na pravej ruke pózujúcich na hrebeni hôr. V pozadí fantastická panoráma altajských hôr…

Čo Mongol to automechanik
Po dlhej a úmornej ceste skôr však neceste legendárnymi ruskými "sanitkami" UAZ schádzame z hôr a blížime sa do údolia. Cestu nám zhatí rieka, ale pre naše auto, ktoré prejde tuším všade, nie je ani toto problém. Zaradí redukcie a ide sa do rieky. Vedľa nás brodí rieku Mongol na koni.
Pamätám si, ako pri prvej návšteve Mongolska jedno z áut zostalo stáť uprostred rieky. Šofér vytiahol štyri káble z motora, utrel ich handričkou a auto sa dalo do pohybu. Je zázrak, čo všetko tieto autá zvládnu a hlavne, ako ich miestni vedia opraviť.
Ďalšou fascinujúcou vecou je, že za celý deň nestretnete živú dušu, keď sa však pokazí auto, zrazu dobehne množstvo "mechanikov" a to auto dajú nejakým zázrakom takmer vždy dokopy.