Bol to šok a pocit neistoty. Keď sa Európa minulý rok 10. novembra zobudila a dozvedela sa, že americkým prezidentom bude Donald Trump. Nevedela, čo má očakávať.
V kampani rozprával všeličo, počas svojho života ešte viac a opakovane si protirečil. Nectil si fakty, v jeho svete má pravdu ten, kto viac kričí. Ako sa bude dať s takým prezidentom spolupracovať a čo sa dá od neho očakávať?
Ubehlo už sto dní vládnutia prezidenta Donalda Trumpa. Do Bieleho domu priniesol svoje alternatívne fakty, teda klamstvá, ku ktorým sa však nechce priznať. A tak si za svojím vyjadrením stojí, aj keď je každému jasné, že nie je pravdivé.
Verí aj obvineniam, ktoré mu vyvrátia všetky štátne agentúry. Napríklad tomu, že ho predchodca Barack Obama nechal odpočúvať. Nemá to žiadnu logiku, nemá žiadne dôkazy, ale aspoň sa prekryli obvinenia z ruského vplyvu na novú vládu.
Navyše, Trump neprestal kričať, svoju nervozitu dokazuje aj pri písaní statusov na twitteri. Každému inému stačí napísať myšlienku, on musí hlavné posolstvá písať veľkými písmenami. Čo je veľké, to je pravda, platí v Trumpovom svete.
Neplatia už ani jeho vyjadrenia z minulosti.
