Signály už dlho rozprávali, že zo spolupráce pre župné voľby, do ktorej tlačili SMK a Híd rôzne občiansko-elitné zložky maďarskej komunity, nebude nič.
Skutočnosť, že nevyrokovali ani toľko, portrétuje nielen Bugára a Menyhárta ako lídrov a stav politiky tejto kedysi štátotvornej menšiny (Dzrinda I a II), ale trochu už aj perspektívu pre parlamentné voľby.
Isteže, neexistuje taký zákon, že ak menšina nejde na spoločnej listine, je to zlo. A naopak dobro, ak ide. Pokiaľ sa však SMK a Híd stotožnili s volaním (tlakom), že niet nad spoločný postup, tak by sa patrilo aspoň predstierať, že sa oň usilujú.
To by však od nich Maďari chceli priveľa. Zo skutočnosti, že k dohode sa ani nepriblížili, čím sa na brífingu nijako netajili, dýcha kus arogancie, ktorá sumarizuje obe strany.
Odpor rôznych lokálnych „kráľov“ a záujmov, ako aj negatívnych emócií prežívajúcich od štiepenia (2009), vedenie SMK otupiť ani neskúsilo.
V pozadí môžu byť okrem iného aj miliardy (forintov) od Orbána, ktorých takpovediac zúčtovacio-redistribučné centrum má byť SMK, čo pre stranu znamená komfortné prežívanie nezávisle od „produktu“ – čiže kresiel v NR SR vo veľkej politike.
