Matica slovenská, kedysi šperkovnica vzdelanosti, už nie je ani len starožitnosťou, ktorú by si národ mohol uložiť do vitríny a obdivovať jej minulosť.
Je zanesená politickou mastnotou. Zhrdzavela, lebo do nej vlievali hejslovácke lži o histórii. A zhnedla potom, ako ju pochytali fašisti.
Urobili z nej kasičku a vyzvali národ, aby sa zložil na svoj poklad. Zabudli, že skutočné hodnoty vznikajú najmä v hlavách ľudí.

A malo byť poslaním Matice také myšlienky inšpirovať. Tie by nemohli rozkradnúť ako šperky a peniaze, ktoré im Slováci prahnúci po národnej hrdosti darovali.
A tak je dnes Matica skanzenom hesiel samozvaných otcov národa napáchnutým najtemnejším obdobím histórie Slovenska.
Desaťročia v nej nikto nevyvetral. Prežíva z dotácií od štátu a do žíl jej kvapká extrémistická transfúzia. A to v období, keď vzdelávanie je poslednou nádejou demokracie. A časť národa sa tohto privilégia dobrovoľne vzdáva.