Autorka je herečka
"Teraz si ťa na Slovensku všimli, keď si máš založiť konečne rodinu? Teraz sa ti rozbieha kariéra?! Šak to je na hlavu!" napísala mi svojsky v esemeske rozhodená teta Margit. Každý má svoj čas a každý dozrieva do svojho najšťavnatejšieho veku inokedy. Aj mňa to znepokojuje, aj keď by som sa mala tešiť, veď niekoho si nevšimnú celý život…
“Necíti sa sama, keď má internetové spojenie! Vidí svoju neter skackať na obraze v televíznej relácii. Kedykoľvek sa jej zachce! Chce jej dobre, chce, aby mala rodinu a deti, ale v skutočnosti jej prináša obrovskú radosť, že ju môže vidieť jašiť sa v televízii.
„
Žijem, čo život prináša a prináša mi viac práce ako detí. Čakala som na námorníka, ktorý si ma vezme k moru a oplodní ma. Budeme s deťmi bosí a ušmudlaní behať po prístave. Žiť skromne z lásky. Vycerení, spokojní a slobodní ako cigáni. Ale nie. Namiesto toho som za divu v kabarete a hviezdu v televízii.
A ani to mi neprekáža. Hovorím si, uži si to, dobre sa toho prejedz, aby si sa potom šťastne mohla vrátiť do toho prístavu, o ktorom snívaš.
Nestrácať čas čakaním na šťastie
Snažím sa v predstavách zhmotniť si svoje sny a mnohé sa mi aj skutočne zhmotňujú. Často sa bojím niečo si zaželať, lebo by sa to naozaj mohlo stať. A to ma privádza k otázke, či si ten prístav, námorníka a deti želám dostatočne, keď stále nejaký iný sen nad nimi zvíťazí?
Neviem. Ešte som v ten sen asi dostatočne neuverila. Ešte neprišiel ten čas.
Alebo je život misiou, cestou, ktorú si nevyberáme, je daná… Každý nejakú máme. Televízia, noviny, internet, naši blízki, všetko naokolo nás ovplyvňuje a podsúva nám ideálny obraz o živote.
Ale naozaj máme všetci rovnakú víziu ideálneho života, ktorá nám zaručí šťastie? Nevyvoláva v nás tá všeobecne uznávaná ideálna vízia len strach žiť si svoj život? Život sa nedá znásilňovať. Čím viac tlačíme na pílu a chceme niečo, čo neprichádza, tým viac sme nešťastní a uniká nám všetko krásne, čo prichádza. Lebo zlé a dobré chodia ruka v ruke.
