Premiér mimovládky nemusí, to sme vedeli. Na nápad zverejňovať ich financovanie ho, samozrejme, nenahovoril Orbán. Smer sa k akejsi ostentatívnej transparentnosti tretieho sektora hlási priebežne.
Napríklad, keď Pellegrini v diskusii len tak medzi rečou prehodí, že námietka prišla od watch dogu, za ktorým stojí istá technologická spoločnosť. Výhonky do politiky si už poslucháč doplní sám.
Alebo keď premiér upozornil, že istá protikorupčná organizácia by mohla byť – zase cez tú technologickú spoločnosť – oporou Kiskovej kampane. Poslanca Jarjabka sme počuli už rutinérsky ohlásiť, že za protikorupčným pochodom sú politické tlaky.
Fico sa chce pozrieť na financovanie mimovládnych organizácií Čítajte Tu nemusí Smer chodiť ani konzultovať s Orbánom, delí sa s ním totiž o pohľad na to, čo je politika. Upiera tretiemu sektoru a médiám, prípadne jednotlivcom - vlastnú hlavu. Vždy hľadá centrálny mozog, hýbateľa.
A s ním sa chce konfrontovať jednoduchou formulkou – my sme vyhrali voľby, máme teda poverenie na to, aby sme robili politiku. Každý iný to robí načierno alebo so záujmom nahradiť nás.
Ak teda občiansky sektor tlačí na transparentnosť - zverejňovanie zmlúv, poriadok v tendroch, jasný koncový užívateľ výhod -, chcú tlačiť aj oni. Treba však doplniť, že financovanie mimovládok si väčšinou možno dohľadať na pár klikov. Ak sú vo veci bezpečnostné obavy, nastupujú na to zriadené zložky.
Lebo predsa len, funding z Visegrádu, EÚ či Nórska nie je to isté ako zdroje – väčšinou menej exponované – od východného suseda s pohyblivou hranicou. No premiérovi asi nejde o upozornenie na hrozbu propagandy a podrývania Únie, na to mal už mnohé šance.
