Chladnička Moskva stará šesťdesiat rokov? Alebo niekdajší výstrelok sovietskeho inžinierstva rozhlasový prijímač Zvezda 54? Na ruskom trhu ich zoženiete, ale zaplatíte vysokú cenu.
Trochu nepochopiteľná móda elektroniky sovietskej výroby pochádzajúcej najmä z 50. rokov minulého storočia zachvátila majetnejšiu ruskú triedu.
“Svet sa dnes na Rusko pozerá cez prsty, ponižuje ho, posmieva sa mu, napomína a uráža ho. Na druhej strane, v Rusku sú dostupné prakticky všetky výdobytky modernej techniky dovážané z nenávideného zahraničia. A tak sa podvedome niektorí Rusi upínajú na to, čo tu bolo kedysi, a to si idealizujú.
„
Len za posledný rok sa záujem o sovietsku elektroniku zvýšil o sto percent. Na internete vládne šialenstvo. Chladničku oblých tvarov vyrobenú v 50. rokoch v ZSSR v dokonalom stave si dnes možno zaobstarať aj za 100-tisíc rubľov (1600 eur).
O niečo lacnejšie dokáže milovník „Sdelano v ZSSR“ kúpiť šijací stroj Tula, vysávač Tajfún či kotúčový magnetofónový prístroj Elektronika TA1-003.
Na aukčnom internetovom portáli Mešok (vrece) som zadala: Kúpim chladničku ZIL Moskva. Ihneď sa objavujú ponuky. Cena sa pohybuje okolo 80-tisíc rubľov, rok výroby 1958. Do júna, kedy bude aukcia uzavretá, sa tak cena môže vyšplhať veľmi vysoko. Do toho nejdem.
Tajfún, Buran a Raketa
Ceny sa dosť líšia. Záleží na tom, či sú prístroje zaviate prachom, plné špiny, alebo či sú schopné dodnes plniť svoje pôvodné poslanie. Teda nie víriť, ale vysávať prach.
Úplne prvý vysávač sovieti vyrobili v roku 1935. Symbolom búrlivých 60. rokov sa stali vysávače príznačných názvov ako Buran, Tajfún, Raketa. Vydávali taký silný zvuk, že mohli poškodiť sluch. Vysávali však s neobyčajnou silou i pomerne ťažké predmety. Takže bolo treba dávať pozor na menších domácich miláčikov. Žartovne sa hovorilo, že ak si vysávaciu hadicu priložíte k uchu, vysaje vám mozog.
Som dôkazom toho, že to nie je pravda. Dnes sa výborne uplatňujú pri vysávaní hrubých nečistôt po prestavbe bytu. Zožerú aj zvyšky tehál. A ešte sú aj v móde!
Aj šijací stroj Tula je dobrým pomocníkom. Treba však priznať, že nejde ani tak o dielo sovietskeho umu, ako skôr nemeckého. Rusi odkopírovali celú mechaniku zo šijacích strojov, ktoré si z porazeného Nemecka doviezli ako vojnové trofeje. Aj ďalšie sovietske výrobky boli kópiou západných vzorov. Na vývoj vlastných technických noviniek nebol čas – všetky sily boli vrhnuté do zbrojárskeho priemyslu. Vymýšľali sa tanky a rakety, nie kávovary.
Úspech smetiska
Parádne kúsky s historickou pamäťou sa ako dekorácia začali objavovať aj v drahých moskovských kaderníckych salónoch a reštauráciách. Kto nemá vo svojom podniku nejaký výplod sovietskej robotníckej triedy, nepatrí medzi elitu.
Zakladateľ neobyčajne úspešného internetového projektu Smetisko Alexej Barinskij je sám prekvapený, ako rýchlo rastie záujem o staré veci, ktoré ani vo svojej dobe neboli ničím výnimočné – možno len poruchovosťou, zastaranosťou a vysokou spotrebou energie.
Dnes sa na ne nájde kupec za pár minút od momentu, ako sú vystavené na predaj. Nielen bohatí sú obeťou novej módy. Vynaliezaví, no chudobnejší Rusi, si napríklad začali zo staručkých rozhlasových prijímačov vyrábať sekretáre a z nefunkčných chladničiek sejfy. Šikovný domáci majster to zvládne za 2-tisíc rubľov, reštaurátor za takú prácu môže požadovať až 30-tisíc.
Riaditeľka NewAuction.ru Alija Birjukovová vidí v záujme o staré dobré sovietske veci aj mentalitu súčasných Rusov.
