Autor je portfólio manažér spoločnosti Allianz SDSS
Grécko musí (opäť raz) v lete splatiť vysokú splátku dlhu sedem miliárd eur. Na to však vlastné zdroje nemá, a tak bude musieť čerpať pôžičku z ďalšieho záchranného balíčka.
Na jeho podmienkach len veľmi ťažko hľadá od začiatku roka dohodu s veriteľmi. Kameňom úrazu sú aj dôchodky. Veritelia v nich chcú ďalej škrtať, no Gréci tvrdia, že nie je kde. Príbeh gréckych penzií je vcelku zaujímavý a najmä poučný.
Ako sa to začalo
Faktom je, že Grécko je v inej demografickej situácii ako Slovensko. Má omnoho staršiu populáciu. Podiel ľudí nad 65 rokov tvorí až 20 percent obyvateľstva. Na porovnanie u nás je to len okolo 15 percent. Na grécku úroveň sa dostaneme podľa odhadov približne po roku 2025.
“V Grécku má približne 40 percent dôchodcov dôchodok nižší ako 660 eur mesačne. Navyše, pri dvadsaťpercentnej nezamestnanosti mnohí dôchodcovia z toho živia deti či vnúčatá.
„
Výdavky na penzie v Grécku začali rásť už v deväťdesiatych rokoch. Tamojšie vlády sa predháňali v tom, kto koľko pridá dôchodcom.
Silné odbory dokázali vylobovať rôzne úľavy či úpravy pre svoj sektor, a tak sa systém stával čoraz viac komplikovaným a neprehľadným.
Oficiálny dôchodkový vek bolo len číslo na papieri, do dôchodku sa chodilo omnoho skôr. Ak sa odborári s vládou dohodli, že ich profesia je riziková, do dôchodku sa dalo odísť ešte o pár rokov prv.
