Autor je publicista a karikaturista
Ďalší diel z čoraz dramatickejšieho seriálu záplav máme teda za sebou. Niekoľko utopených, obrovské materiálne a ekologické škody. Demänovská dolina s Jasnou boli odrezané od sveta, priechod Čertovica neprejazdný pre podmytú cestu a zničený most pri Malužinej, problémy boli v Jánskej doline, poplach vládol na celom Liptove, Kysuciach aj na Orave. Dva-tri dni hustejšie popršalo a prišlo to, čo prísť muselo.
Ak by niekto chcel poznať príčiny, nech sa zaujíma najmä o ťažbu dreva na svahoch dolín. Napríklad v Demänovskej, v Národnom parku Nízke Tatry. Nie sú to ani Štátne lesy, ba ani J&T, čo tam ťažia. Sú to väčšinou miestne urbariáty. Sami sebe podpílili konár, na ktorom sedia.
“Bezuzdné ničenie, ktorého sme svedkami, nemá v histórii Slovenska obdobu. Píli sa na horách, píli sa v dolinách aj na rovinách, zdravé porasty sa doslova devastujú aj v chránených územiach a v národných parkoch.
„
Nízke Tatry sú už ako celok z veľkej časti oholené od stromov s výhovorkou na kalamity. To určite! Les zadržiava vodu ako špongia aj keď je oslabený po nálete kôrovca či po víchrici. Len ho treba nechať na pokoji a najmä – nespraviť z neho holoruby.
A je vlastne jedno, či na strmých holých svahoch spravia s veľkými nákladmi novú výsadbu alebo nie. Najbližšie silné dažde spravia svoje. Tenkú vrstvu pôdy odplavia, zostanú iba holé skaly, voda zhučí naraz do dolín a zničí všetko, čo jej stojí v ceste.
Na katastrofálne záplavy a možné zosuvy pôdy, podobné zosuvu v malofatranskej Vrátnej v roku 2014, sa môžu tešiť aj ďalšie liptovské či pohronské doliny, chatové oblasti a obce. Tamojšie urbariáty a ďalší vlastníci lesov si v honbe za peniazmi a pod brutálnym tlakom drevomafií zlikvidovali nad sebou tisíce hektárov lesa, ktorý zadržiaval vodu a chránil ich pred pohromami.
