Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Len pred pár dňami si Slovensko pripomenulo trinásť rokov od vstupu do Európskej únie. Reakcie na tento dôležitý medzník našej histórie boli rozmanité, no takmer všetky spájal základný pocit, že aj napriek niektorým výhradám šlo o správne rozhodnutie.
“Nie je predsa možné nemať žiadne európske pravidlá a zároveň vyvážať naše výrobky do celej EÚ bez obmedzení a administratívnych bariér, či očakávať plnú ochranu spotrebiteľských práv v celej Únii.
„
Slovensko za tie roky viditeľne zosilnelo, eurofondy priniesli masívne investície, naši ľudia získali možnosť študovať či pracovať v zahraničí, posilnili sa aj európske hodnoty garantujúce ochranu ľudských práv, životného postrieda alebo práv spotrebiteľov.
Trináste výročie však prinieslo aj diskusie o tom, či má byť Slovensko súčasťou európskeho integračného jadra, alebo by nám stačilo byť na okraji. Hoci sa táto debata môže zdať mnohým iba akademická, bez reálneho vplyvu na kvalitu našich životov, nemusí to byť celkom tak.
Už teraz sme v jadre Únie
Aj keď geograficky Slovenskom prechádza východná hranica EÚ, z praktického i hodnotového hľadiska sme dnes v jej úplnom strede. Spolu s krajinami ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko alebo Fínsko nás okrem členstva v Únii spájajú aj spoločné hranice v schengenskom priestore či spoločná mena euro.
Ako krajina s 85-percentným exportom do štátov EÚ mimoriadne ťažíme aj zo spoločného európskeho trhu. Slovensko zároveň patrí k najväčším čistým prijímateľom eurofondov. Len do roku 2015 k nám z európskeho rozpočtu prišlo už o 12,1 miliardy eur viac ako sme doň prispeli.
Naši euroskeptici
Samozrejme, aj na Slovensku existujú sily, ktoré upozorňujú na sporné, či podľa nich nevýhodné, stránky nášho členstva. A nemyslím tým len extrémistov z krajnej pravice či ľavice.
