Autor je bývalý pedagóg na FMK UCM v Trnave
Ť ažko sa mi opisuje to prekvapenie, keď som sa dozvedel, že na konferencii Megatrendy a médiá vystúpi T. E. Rostas. Pochybujem, že sa medzi učiteľmi z Fakulty masmediálnej komunikácie nájde niekto, kto pána Rostasa obdivuje.
Zaradením do programu s vlastným príspevkom ako predstaviteľ určitej názorovej exotiky, však tento človek získal status a legitimitu, ktorú si nezaslúži.
“Akademická obec má právo povedať: nedodržujete základné pravidlá diskusie, nemá pre nás zmysel s vami diskutovať. Máte právo na svoj názor, nemáte však právo na našu pozornosť.
„
Každé médium má svoje cieľové publikum, aj svoj marketing. Zdá sa mi, že marketingovým posolstvom časopisu Zem a vek je niečo v zmysle "ponúkame informačnú alternatívu k súčasným mainstreamovým médiám, bránime slobodu prejavu".
Toto alternatívne médium, podobne ako mnohé iné, má aj svoju stratégiu: chcú vzbudiť dojem, že sú utláčaným hlasom v spoločnosti.
Zaplatené elity sa snažia zubami-nechtami udržať systém, a tak im bránia povedať svoj názor. A preto, ak nám naozaj záleží na pravde, mali by sme dať tejto alternatíve priestor, aby sa nám predstavila a doplnila tak náš neúplný obraz reality.
Pán Rostas však nie je hlasom, ktorý si potrebujeme vypočuť, aby sme si rozšírili obzory o spoločnosti. Pretože nič z toho, čo publikuje vo svojom periodiku Zem a vek, nevychádza z princípov, na ktorých je postavené vedecké skúmanie, ani z humanistických hodnôt, na ktorých stojí liberálno-demokratická spoločnosť.
Hovorím o úcte k pravde a úcte k slobode. Zem a vek nie je žurnalistika, ale politická fantastika.
Bývalí študenti FMK v Trnave sa pre vystúpenie Rostasa vzdali ocenenia Čítajte Politická fantastika doznieva v realite
Samotný pojem "alternatívne médiá" je eufemizmus. Alternatívne médiá nie sú "alternatívnymi" v takom zmysle, v akom môže byť alternatívna napríklad kultúra - s celou svojou vitalitou a revolučným nábojom.
Alternatívne médiá sú v skutočnosti "informačným podsvetím". Vytvárajú sugestívny svet predstavivosti, v ktorom možno s faktami narábať ako s plastelínou.
"Informačné hry" však majú hmatateľné dozvuky v spoločenskej realite: nárast voličských preferencií antisystémových strán, obete podvodných zdravotných informácií, erózia demokratického systému, vymazávanie kultúrnej a historickej pamäti.
