nia na slovenskej politickej scéne. S náskokom takmer 10 percent vedie vo volebných prieskumoch verejnej mienky pred druhým HZDS. Dôležitý pritom nie je ani tak percentuálny rozdiel, ako skutočnosť, že HZDS po prvý raz od svojho vzniku už nie je jednotkou, ale obyčajnou dvojkou.
Azda najväčším kapitálom SDK je, že vznikla z iniciatívy občianskej, a nie politického vynútenia. Na samom začiatku jej vzniku bola spoločná petičná akcia za vypísanie referenda o priamej voľbe prezidenta. Jeho zmarenie ministrom vnútra Krajčim - rozhodnutie prokurátora, že sa pritom nedopustil trestného činu, na tomto konštatovaní Ústrednej referendovej komisie nič nemení - urýchlilo vznik päťkoalície. Inými slovami - i keď si to zrejme SDK neuvedomuje, jej najväčšia sila nespočíva v jej kabinetných či verejných politických krokoch, ale v solidarite občanov. Pre ich podstatnú časť je bez ohľadu na politologický guláš, ktorý päť rozdielnych strán navarilo, akousi poslednou nádejou na odpútanie sa od marazmu a biedy, ktoré Slovensku priniesla politika pána Mečiara. Je otázne, či si neštandardné situácie pýtajú aj rovnako neštandardné riešenia, momentálne to však na Slovensku platí. Isté však je, že politický kompromis, ktorý medzi sebou uzatvorili voliči piatich strán, je očividne zreteľnejší ako kompromis vedenia týchto strán.
