Napriek tomu, že je celá idea revitalizácie, teda jej konečnej a málo známej podoby, sporná, už je tu. Poľnohospodárstva sa má dotýkať v tomto roku fiktívnou sumou asi jednej miliardy korún. Prečo fiktívnou sumou? Tieto peniaze nik neuvidí, ale podniky, ktoré budú zaradené do revitalizačného procesu, si budú môcť odpustiť niektoré platby. Zdá sa to ako optimálne riešenie, lebo je vždy múdrejšie dlžníkovi dlh odpustiť, než dať mu peniaze na jeho zaplatenie, jednoducho už preto, lebo by z požičaných peňazí zrejme nespravil nič iného než dlh nový. Čo je čudesné, je výška sumy určená na tento cieľ. Podľa niektorých zdrojov priame subvencie do poľnohospodárskej prvovýroby prevyšujú ročne sedem miliárd korún. Teda len podpora je sedemkrát vyššia, ako má byť injekcia na úplné ozdravenie. Nepomery sa týmto nekončia. Len za minulý rok a len za jednu oblasť - štátny intervenčný nákup - sú poľnohospodári údajne dlžní Štátnemu fondu trhovej regulácie za zemiaky a obilie okolo pol miliardy. Nehovoríme o tom, čo sú dlžní za mäso a iné komodity. Ani o tom, čo je dlžný fond roľníkom na tohtoročný produkčný cyklus za sľúbené zálohy, alebo či prichádzajú nárokovateľné subvencie štátu včas. A už vôbec si netrúfneme odhadovať podlžnosti spracovateľského priemyslu, ako napríklad mlynárskeho monopolu, mäsiarskych závodov a mliekarní, neraz strážených vlastnými bodyguardami. V mliekarenskej branži je napríklad normou platiť štyridsať dní po dodávke suroviny. Boli tu Američania a zhrozili sa - nie akčné filmy, ale vzťahy medzi poľnohospodárskou prvovýrobou a nadstavbou, ktorá z tejto prvovýroby žije, predstavujú skutočný divoký západ. Možno by nebolo treba ani tú jedinú miliardu, hoci je na nej očarujúco múdra taktika takého pohybu peňazí, ktorý neumožňuje špekulácie. Možno by stačilo jednoducho zaviesť poriadok. Prečo by to malo byť práve v poľnohospodárstve, to však zasvätenému nevysvetlí nik. Konečne je roľník tam, kde bol priemysel a obchod: Na lodi menom Kamufláž úspechov národného hospodárstva.