Udalosť týždňa
Sto dní Trumpa.
Slávny postreh Miltona Friedmana, že na politickom trhu – na rozdiel od ekonomického – neexistuje súvislosť medzi tým, za čo hlasujete a tým, čo dostanete, vystavil Trump doslova polemickej vojne.
Zatiaľ čo priaznivci sa nadchýnajú, že konečne politik, čo plní sľuby – aj Trump si to o sebe myslí – tak realitou je obamacare stále živý (pred opakovaným pokusom v Kongrese), ani tehla z múra na mexickej hranici a spálené antimigračné výnosy.
Sporadické úspechy (sudca Gorsuch, dobrý protiregulačný a protilobistický výnos) len podporujú hlavné poznanie z „medzičasu“, že na fundamentálne body programu, kde potrebuje súčinnosť či toleranciu iných mocí, nevie dať dohromady republikánsku väčšinu.
Objektívne iste platí, že súdiť po 100 dňoch je celé zle, to by však sám Trump – verný svojej mentálnej výbave – nesmel nasľubovať na úvodnú periódu (s malým zveličením) kompletnú zmenu Ameriky.
Friedmana len a len potvrdzuje, že zatiaľ čo Trump v kampani (aj po nej) verbálne skoncoval so 70-ročnou pozíciou USA v centre svetového poriadku, skutkami vykonal za sto dní viac než Obama za osem rokov.
So zreteľom na skutočnosť, že máme do činenia s prezidentom, ktorý sa frigiditou k hodnotám liberálnej demokracie, vláde práva, spojeneckým vzťahom atď. odlišuje od všetkých predchodcov – aj toho Obamu – vyzerá „našou“ optikou „východného NATO“ sto dní Trumpa vôbec najlepšie.
Inými optikami je to horšie, veľkou hrozbou zostávajú najmä obchodné vojny. Na umeleckom dojme za štyri mínus sa spravodlivo delia škandály a štýl, ktorým doslova rozoštváva USA i svet.
Udalosť II
Demisia v Prahe.
Aj v postupnosti vysoko bizarných pádov českých vlád – Klaus II („sarajevský atentát“), Gross (2004), Topolánek (2009) a Nečas (2013) – má delová rana Bohuslava Sobotku čo ponúknuť. Ako pokus o preklopenie toku volebnej kampane na svoju – teda ČSSD – stranu je to matka všetkých vabankov.
Keďže predčasne sa voliť nebude, definitívne ocenenie figúry dajú až riadne voľby v októbri.
