Autor je interný doktorand na Katedre ústavného práva a teórie práva na Právnickej fakulte v Trnave
Diskusia o otváraní listových zásielok pre poslancov Národnej rady naberá každou tlačovkou jej aktérov nový rozmer. Akoby nie a nie dosiahnuť dno. Z pomedzi všetkých momentov si oplatí pripomenúť, ako sa Matovič „rozreval“, Guspan „vyzúril“ a Danko „filozofoval“.
Niežeby si prvé dve udalosti nezaslúžili kritiku, ale už o nich bolo napísané toľko, že azda ďalší komentár ani nepotrebujú. Preto teda k Dankovej „filozofii“ a Kafkovmu Procesu.
Jozef K., hlavný hrdina z knihy Franza Kafku Proces, bol obvinený, odsúdený a popravený, pričom nikto nevie za čo a vlastne poriadne ani kým. Ponuré dielo, ktoré opisuje boj jednotlivca proti systému (štátu, spoločnosti?) a jeho márnu snahu vzdorovať. Naopak, napokon sa Jozef K. bez odporu oddáva do rúk katom a zomiera sám a nepovšimnutý „ako pes“.
Andrej Danko povedal, že sa cíti ako Jozef K. Škoda, že nevysvetlil, v ktorej časti knihy sa nachádzame a či už bude poprava, alebo len začal súd. Akokoľvek jeho prirovnanie v „tomtom“ nesedí.
Žiadne listy som nekázal otvárať a nečítal, bránil sa Danko Čítajte Danko nie je bezmocná obeť systému
V prvom rade Jozef K. je naozaj (nevinou) obeťou systému. Jedného rána sa v jeho byte zjavia dvaja strážnici, ktorí mu znenazdajky povedia, že je obvinený z nevedno čoho.
Predseda Národnej rady bol však od začiatku informovaný, v čom celý problém s otváraním poslaneckej pošty spočíva. Aké práva boli porušené, kto je poškodený a kto zodpovedný. Dokonca vie, kto sú jeho „žalobcovia“.
Tiež mal k dispozícii všetky informácie, aby bol schopný vyhodnotiť situáciu. V momente, keď odmietol odvolať kancelára Národnej rady, akoby vyhlásil: „Žalujte mňa.“
