Autor je spisovateľ a stredoškolský učiteľ
Mohol by som na vás spustiť z výšky, slovník cudzích slov poruke, akože to, čo sa okolo nás deje, nie je nič iné ako hra simulakier. Celkom obyčajne sa to aj tak povedať nedá, pretože realitu zrejme definitívne nahradilo zdanie a to nielen u nás.
So svojskou verziou hlasu podobného Ficovmu a tvárou ako Kaliňákova sa konečne stretli aj u susedov. Môžeme sa utešovať, že v tom nie sme sami, že v Česku je to rovnaké a o nič lepšie ako naši nedopadnú ani ich hokejisti, ale to by ten vulgárne nadávajúci a mediálne výstupy ovplyvňujúci hlas nesmel patriť nášmu človeku Babišovi.
Čože, my už vieme, ako je možné, že mu vlastne nepatrí, že sa mu len podobá a nezaráža nás ani to, že ten chlap voči sebe za predmetné nahrávky ani za nevysvetlené daňové fígle, pre ktoré padá česká vláda, nemieni vyvodiť žiadnu zodpovednosť? Povedome nám znie aj jeho obhajoba, že je to len špinavá kampaň a on sa ňou, vyhrážajúc sa zároveň trestnými oznámeniami, vôbec nebude zaoberať.
Len sa pýtam, či tieto ťahy máme ako národ v krvi?
Odpoveďou sú mi hneď prvé slová predsedu NR SR po prílete z teplých krajín. Do politiky u nás vraj vnikla pliaga sektárskeho typu. Nie, to nebola sebakritika, ale výhrada smerom k súčasnej opozícii. Myslená vážne, vyslovená s matičiarskym pátosom.
