Keďže nespáchal fatálnu chybu, ktorá (jedine) mohla vyvolať totálny obrat pre druhé kolo, nový francúzsky prezident sa po nedeli bude volať Emmanuel Macron.
Motyky už strieľali ostošesť kdekade, ale také dačo, aby sa 20 percent náskoku vo všetkých prieskumoch (aj po zohľadnení rizika nižšej účasti) len tak vyparilo, by predpokladalo nezachytiť posuny nálad o jeden rád ešte „seizmickejšie“ než v kauzách brexit a Trump.
Elixír (do) života, ktorý dýchavičná Európa tak očakáva, čiže porážku protisystémového kandidáta v „systémovej“ krajine, Macron dodá. A s gratuláciami schytá aj vďaku za vymedzenie sa voči štandardným stranám.
Jeho „fake“ štylizácia na „demokratického revolucionára“ poslúži totiž ako návod na udržanie protestných hlasov v „systéme“ aj proti všetkým blondínam v budúcnosti a nielen vo Francúzsku. „Fake“ je štylizácia, samozrejme, preto, lebo vzdelaním (parížska škola pre politikov a úradníkov) i kariérou on sám reprezentuje establišment ako vyšitý.
