Autor je publicista a historik, pôsobí v Living Memory, www.facebook.com/livingmemory.oz
Niektorí politici a ľudia v hlavnom meste, ktorí žijú vo svojich „bublinách“ si myslia, že zjavný problém pretŕčajúceho sa neonacizmu sa Bratislavy netýka.
Klobúk dolu pred učiteľmi na bratislavských stredných školách, ktorí sa napriek nízkemu spoločenskému uznaniu snažia extrémizmu čeliť.
Žiaľ situácia v Bratislavskom kraji sa ničím nevymyká regiónom Slovenska, kde chcú frustrovaní mladí ľudia zo vzdoru a na základe vecí prečítaných na facebooku voliť extrémistov.
“Dievčatá reagovali, že sme zaujatí voči Nemecku z obdobia 2. svetovej vojny, a že tá správa je vymyslená a počty obetí prehnané.
„
Okrem predstavenia Slovenského národného divadla „Natálka“, s ktorým od začiatku chodíme diskutovať priamo do škôl, debatujeme v rámci vlastného projektu so stredoškolákmi aj o paralelách súčasných prejavov extrémizmu s totalitnými režimami.
V Bratislavskom kraji sa striedajú stredné školy, kde väčšina študentov chápe, že sloboda nie je samozrejmosťou a riešenia ponúkané extrémistami sú hrozbou, so školami, kde je potrebné študentom vysvetliť, že Rómovia nie sú všetci rovnakí.
Že nie je možné ich odviesť na nejaký ostrov alebo priviezť vo vlaku na hranicu s Maďarskom a tlačiť ich za ňu. Niektorým študentom musíme vysvetľovať, že Rómovia sú slovenskí občania – a hlavne ľudia a nie tovar do nákladných vagónov.
Mladí neveria hrôzam vojny
Ďalej sme z úst študentov počuli, že „oni zvíťazia a zbohatlíci sa už teraz môžu triasť“. Na to, kto je to ten zbohatlík, či ten kto býva v rodinnom dome a vlastní dve autá alebo niekto bohatší, zatiaľ odpovedať nevedia. Hovoria, že „sa to potom určí zákonom“. Možno tak ako po februári 1948.
Na jednej bratislavskej strednej škole v Petržalke, kde prevažujú dievčatá, nás čakala trieda, v ktorej študentke v prvej lavici ako vodkyni dievčat s rovnakými názormi, visel na krku zelený okrúhly náhrdelník so znakom ĽSNS.
Ich škola si vybrala tému holokaustu, takže bolo prirodzené, že sme sa dostali aj k dvom slovenským Židom Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi, ktorým sa podarilo utiecť v roku 1944 z nacistického koncentračného tábora a podať svetu svoju šokujúcu správu.
Dievčatá reagovali, že sme zaujatí voči Nemecku z obdobia 2. svetovej vojny, a že tá správa je vymyslená a počty obetí prehnané.
