PARÍŽ, BRATISLAVA. Ako nepopísaný list papiera, ktorý voliči zobrali, napísali si na neho svoje túžby či trápenia, a vhodili ho do volebnej urny. Problémy s prácou, so štátnou byrokraciou, odmietanie fašizmu či len obavy z neistej budúcnosti.
Emmanuel Macron lákal v kampani také široké spektrum ľudí, že nebude schopný vyhovieť všetkým.
Podobne ako Barack Obama, ktorý sa v roku 2008 stal prezidentom aj vďaka prehnaným očakávaniam Američanov .
Francúzsko teraz dostalo na čelo svojho Baracka Obamu. Macron je ešte mladší, vôbec najmladší francúzsky prezident od vzniku piatej republiky, má len 39 rokov.
Aj on vyhral vo voľbách vďaka kampani s pozitívnym odkazom, vďaka sieti dobrovoľníkov, ktorí križovali krajinu, chodili od dverí k dverám a ľudí sa pýtali na ich problémy.
Chodiť a pýtať sa. To vraj stačí na ideálny program pre všetkých Čítajte Tak odlišný od štandardných politikov
Aj preto Macrona mnohí vnímajú ako tak odlišného od „štandardných“ politikov, ktorí sa o voličov zaujímajú len krátko pred voľbami.
Vysvetľoval im, že krajina sa potrebuje zjednotiť a nie deliť sa na skupiny, ktoré stoja proti sebe.
A to znelo obyčajným Francúzom dobre. Ľudia bez práce veria, že Macronove riešenia môžu priniesť nové pracovné miesta. Podnikatelia zas dúfajú, že daňové škrty podporia ich biznis. Všetci svorne uverili, že takto sa spoločnosť môže posunúť dopredu, čo pomôže všetkým skupinám.
Očakávania sú však možno až priveľké, keďže záujmy jednotlivých skupín v istom bode určite narazia. Ak chce napríklad Macron znížiť dane pre podnikateľov, aby vytvárali nové pracovné miesta, musí škrtať v štátnej správe. To však nechce riešiť prepúšťaním, ale prirodzeným úbytkom, keď ľudí, ktorí odchádzajú do dôchodku alebo do súkromného sektora, nebude štát nahrádzať novými. No bude to stačiť?
