Temné prognózy, že čo voľby, to civilizačná križovatka Európy, negovalo po Holandsku ešte „systémovejšie“ Francúzsko. Emmanuel Macron zvíťazil ešte väčším rozdielom, ako sľubovala „papierová forma“ z prieskumov.
Ani správne čítanie výsledku prvého kola – iba 51:49 v prospech „systémových“ kandidátov – nerelativizuje vysoké skóre druhého, keďže do stávky buď/alebo sa voľba vyhrotila práve teraz.
Slávnostné chorály, ktoré predspevujú aj slovenské hrdlá – Kiska: „Šťastný deň pre všetkých, čo veria v silnú a jednotnú EÚ“, Šefčovič: „Vlna extrémizmu v EÚ sa dnes zastavila“ – sú úprimné ako znamenie úľavy.
„Junckerovský“ triumfalizmus je však hraný alebo naivný. Jasná porážka blondíny akurát odvracia scenáre okamžitej politickej i ekonomickej volatility. Zdvojnásobenie elektorátu starého Le Pena (2002: 18 percent) je však správou o volatilite vnútornej, ktorá udržiava Francúzsko v stave zápalnej šnúry.
