Autor je evanjelický teológ
Mier nie je iba pokoj zbraní. Celkom iste je jeho základnou podmienkou. To nám pripomínajú udalosti z mája 1945. Desaťročia od skončenia najničivejšej vojny ľudských dejín nás však učia aj čosi viac.
Prímerie ešte nie je mier. Hoci obdobie posledných siedmich desaťročí v Európe zvykneme označovať ako obdobie mieru, presnejšie by bolo hovoriť o prímerí. Hrozba nového globálneho konfliktu neprestala byť témou dňa.
Zbrane a rovnováhu vojenských síl udržiavaných v stave bojovej pohotovosti chápeme ako najlepšiu záruku pre život bez zverstiev otvoreného konfliktu. Ale stačí to? Zbavuje nás takáto záruka strachu z vojny?
„Spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú“, tak formuluje víziu o mieri jeden z biblických textov (Ž 85,11). Spravodlivosť pomenúva ako nevyhnutnú podmienku mieru. Absencia otvoreného konfliktu je len nástrojom a príležitosťou na odstránenie príčin ďalších možných konfliktov. A to je úloha, ktorá leží na pleciach našej generácie.
Cesta k dosiahnutiu a udržaniu mieru je cestou prísneho dodržiavania práva a spravodlivosti. Spoločnosť, ktorá zanedbáva spravodlivosť, nie je spoločnosť žijúca v mieri. Môže sa tak síce tváriť, môže silou svojich represívnych zložiek zabezpečiť základný poriadok a fungovanie štátu.
