Autor je politológ, prezident Inštitútu pre verejné otázky
Na mape Európy zostáva západný Balkán územím, kde pravdepodobnosť turbulentného politického vývoja – tak v jednotlivých krajinách, ako aj na úrovni celého regiónu – je stále dosť vysoká.
Má to svoje príčiny. Jednou z tých významnejších je, že región nateraz zaostával za svojimi stredoeurópskymi susedmi v euroatlantickej integrácii. Z krajín bývalej Juhoslávii sa zatiaľ podarilo vstúpiť do EÚ a NATO iba Slovinsku a Chorvátsku.
Do NATO tiež vstúpilo Albánsko, o pár týždňov sa členom aliancie stane postjuhoslovanská Čierna Hora. Ostatné krajiny (Macedónsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina) zatiaľ majú status kandidátskych krajín s rôznymi vyhliadkami na členstvo v EÚ alebo v NATO.
Prípad Čiernej Hory bol názorným príkladom, ako do suverénneho rozhodovania občanov o ďalšom osude ich krajiny môžu zasiahnuť vonkajšie sily. Rusko robilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby zabránilo vstupu tejto malej balkánskej krajiny do NATO.
Keď nepomohlo nič iné, bol v októbri 2016 bol zorganizovaný pokus o puč za účasti srbských žoldnierov a moskovských kurátorov. Vďaka ostražitosti čiernohorských špeciálnych služieb a lojality Srbska pokus o štátny prevrat v Podgorici zlyhal a Čierna Hora momentálne trestne stíha ôsmich Srbov a dvoch Rusov (v neprítomnosti) za pokus zvrhnúť zákonnú vládu.
Vzplanutie napätia v Skopje
V týchto týždňoch sa záujem politického a mediálneho establišmentu Ruska presunul do Macedónska.
“Dodržiavanie schémy o zlom Západe je pre autorov ruských článkov často dôležitejšie než znalosť miestnych pomerov.
„
Tu sa pred pár dňami odohralo niečo, čo do istej miery pripomínalo udalosti v Podgorici v októbri 2016. Síce sa nijaké zahraničné komando v macedónskom Skopje neobjavilo, bola tu však zorganizovaná násilná „občianska“ akcia, ktorá mala spochybniť, prípadne zvrátiť legitímne rozhodnutie parlamentu o zvolení nového predsedu.
Dav nespokojných ľudí vtrhol do budovy národného zhromaždenia, obeťami bitiek sa stali vrcholoví politici, vrátane lídra Sociálno-demokratického zväzu Zorana Zaeva.
V pozadí násilnej akcie stáli politické sily okolo bývalého prieméra Nikolu Gruevského, ktorý nedokázal v predčasných voľbách získať dostatok hlasov na to, aby znovu vytvoril vládu.
Západ alebo Východ?
Gruevski, ktorý pred voľbami odstúpil pre korupčný škandál spojený s nelegálnym odpočúvaním, sa nemohol zmieriť s tým, že namiesto jeho vlády mala vzniknúť vládna koalícia skladajúca sa zo Sociálno-demokratického zväzu a zoskupenia okolo Demokratického zväzu pre integráciu zastupujúceho etnických Albáncov (tvoria 25 percent obyvateľstva krajiny).
Zvolenie politika albánskeho pôvodu Talata Xhaferiho za predsedu parlamentu viedlo k okamžitému vzplanutiu na vlne etnického nacionalizmu.
Pozoruhodné však je, že aj nacionalistická konzervatívna strana VMRO bývalého premiéra Gruevskeho sa v minulých rokoch takisto opierala o koaličnú spoluprácu so stranou etnických Albáncov, a tento fakt bol väčšinou macedónskeho obyvateľstva akceptovaný.
