Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Nie je ako víno, nie je ako káva. Ale je naša. Napriek všetkým podpásovkám, ktoré dostala, jazvám a plastikám. Jedno z mnohých miest na Dunaji, pradávnej diaľnici do Európy. Vo večnom tieni Viedne, tak akurát málo veľké. Občas zažiari, občas sa pripomenie, reprezentuje nás, akí by sme mohli byť, keby všetko išlo podľa plánu.
Ale veci sa podľa plánu sotva dejú, trajektórie osudov naberajú rôzne vektory (pozdravujem Laca Borbélyho).
Nechcem tu rozvádzať klišé o tom, že Prešporok nie je iba Hlavná stanica a Nivy. Pre mňa je ako adoptovať si psa z ulice. Špinavého, zbitého, hladného. No dosť silného na to, aby si zachoval iskru v oku a vedel sa postaviť na nohy. Keď už je váš, prirastie k srdcu a krajšieho niet.
Často si o mne ľudia myslia, že žijem v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (pre zmenu pozdravujem Úrad geodézie, kartografie a katastra). Neviem, kde vznikol tento chýr, ale vzhľadom na Djing sa to dá pochopiť.
Ja som bola vždy domased. Chýbalo by mi sedieť v Starom Meste, stretávať náhodne priateľov a turistom dávať miniprednášky či len prehodiť slovo, odkiaľ prišli. A aj ten pohľad z petržalského balkóna má svoje čaro.
Svet je super. Ale ja rada nosím Bratislavu a Slovensko do sveta a svet domov. A je super vidieť ľudí, ktorí sú na tom rovnako.
