Extrém by mal byť vo svojej neschopnosti vysloviť sa a prežiť na dennom svetle osamotený. Pamätáte si Uhríka (ĽSNS) v O päť minút 12, ako sa musel krútiť, aby nenarazil čelom do ústavy? Bohužiaľ, nie je osamotený. Kto videl u Kovačiča vo Fair Play podpredsedu SNS Antona Hrnka, musel si pomyslieť, že má kameň v topánke.
Medzi národniarmi sa Hrnko osvedčil ako hlas rozumu. Postavil sa proti fantastike o predkoch Slovákov, aby ju odsúdil ako táraniny. Keď však rozšírime pole mimo národniarskych kruhov, vidíme Hrnka vrtieť sa a neochotne vysvetľovať, čo je to za tretiu silu, ktorú spomenul pri riadení RTVS.
Ani koalícia, ani opozícia, ale čosi iné vraj má vplyv na telerozhlas.
Na pomoc si volal Kočnerove leaky, ktoré podľa neho všetko ukazujú. Nech už si odmyslíme životopis samotného zdroja (Kočner!), keby Hrnko zostal pri prepojeniach novinárov na aktívnych politikov, tam sa dá čosi pochopiť a možno mu aj chytiť stranu. Veď, aha, Babiš. Alebo, aha Poľsko a Maďarsko.
No jeho netrápi nezávislosť, lebo to by musel inam stočiť vysvetľovanie o tej bájnej tretej sile.
Napríklad k časovaniu káuz, aké údajne praktizoval Babiš vo svojich médiách. Alebo by sa pozastavil nad ovládnutím médií u severných a južných susedov. Známy je prípad z Budapešti, kde redaktori dostávali inštrukcie, ako zobrazovať utečencov. Bez rodín, sústrediť sa na mladých mužov, aby to podoprelo Orbánovu teóriu o armáde, ktorá sa na nás valí.
Tu by však Hrnko skôr súhlasil. Jediný dôkaz tretej sily uviedol príkladom z migračnej krízy: "Opýtajte sa, kto má záujem na tom, aby sa na Slovensko navozilo čo najviac imigrantov, pretože hlavným obsahom spravodajstva skoro pol roka bolo, ako sú niekde chudáci..."
