Česká republika dnes slávi svoj štátny sviatok. Na Slovensku je dnes všedný deň. Politická reprezentácia ČR sa rozhodla pripomínať si výročie vzniku Československej republiky z októbra 1918 napriek tomu, že od 1. januára 1993 už žiadne Československo (ani Česko-Slovensko) neexistuje. Slovenská politická reprezentácia sa k 28. októbru 1918 odmietla prihlásiť, hoci v slovenských dejinách je tento dátum rovnako dôležitým medzníkom ako v dejinách českých.
ČR dostala v júli pozvánku na vstup do NATO, Slovensko nie. Hoci ešte nie je definitívne rozhodnuté, ktoré štáty budú v decembri prizvané k rozhovorom o rozšírení Európskej únie, je nepochybné, že ČR medzi nimi bude, kým SR s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nie. A to všetko napriek tomu, že česká politická scéna vykazuje od minuloročných volieb známky nestability a tamojšia ekonomika sa tiež stretáva s vážnymi problémami. Vládna koalícia nie je v Bratislave menej stabilná ako v Prahe, ani k výmenám ministrov tu nedochádza častejšie a viaceré makroekonomické ukazovatele slovenského hospodárstva sú prinajmenšom porovnateľné s českou ekonomikou. Všetci si však uvedomujú, že problémy ČR sú problémami štandardnej demokratickej krajiny, s akými sa z času na čas potýkajú aj iné západoeurópske krajiny, kým na Slovensku sa odohráva zápas o jeho základnú civilizačnú orientáciu a príslušnosť. Príčina spomínaných rozdielov určite nespočíva v tom, že v ČR je 28. október štátnym sviatkom a v SR nie. Istá súvislosť tu však existuje. ČR sa prihlásením k 28. októbru 1918 prihlásila aj k tradícii demokratickej štátnosti medzivojnovej ČSR i ponovembrovej ČSFR, kým politická elita SR túto tradíciu i jej politický odkaz spolu s 28. októbrom odvrhla. Spočiatku sa mohlo zdať, že najmä pre jej česko-slovenský rozmer, postupom času je však čoraz zjavnejšie, že súčasnej slovenskej vládnej garnitúre je ešte viac cudzí demokratický rozmer tejto tradície.
