Pred desiatimi rokmi vyhlásil relatívne čerstvý predseda vlády, ešte celkom mladý Robert Fico, že Slovensko má tretí najliberálnejší Zákonník práce. A začal robiť všetko pre to, aby tento „zvrátený“ stav zmenil.
A tak prešiel zákonník množstvom novelizácií, rozumej sprísňovaním a masívnym rušením možností, aby sa zamestnanec a zamestnávateľ podľa vlastnej vôle dohodli na zlatej strednej ceste výhodnej pre obe strany.
Svojho času sa premiér odvolával aj na konzervatívne a prosociálne pracovné kódexy krajín, ako je napríklad aj Francúzsko. Dnes sa začína karta obracať.
Kým Francúzi svoje pracovné právo idú pravdepodobne výraznejšie liberalizovať a nechajú, aby sa na výške mzdy aj po oficiálnom pracovnom čase firmy s pracovníkmi dohodli, slovenská vláda razí cestu príkazov a nariadení.
Za prácu v noci budú musieť firmy zaplatiť sumu x eur, za prácu cez víkend sumu y eur. Pritom sa to deje v čase, keď je pozícia zamestnancov na takej vyjednávacej úrovni, akú azda ešte nemali, keďže firmy nevedia nájsť kvalitných ľudí.
