Autor je publicista
V rozruchu, ktorý za posledné dni vyvolal šéf Obyčajných ľudí, zaniká skutočnosť, že hlavným problémom slovenskej politiky nie je Igor Matovič a jeho duševné zdravie, ale neschopnosť opozície ponúknuť okrem krátkodobého vzrušenia aj fungujúcu politickú silu, ktorá by predstavovala stabilnú protiváhu vlády Róberta Fica.
Igor Matovič, líder druhého najsilnejšieho opozičného zoskupenia v parlamente, sa svojimi výrokmi a činmi snaží poslať spoločnosti jasný odkaz – situácia je vážna, praktiky známe z dôb mečiarizmu sú tu späť, Slovensko dnes iba ťažko možno nazvať demokratickou krajinou, a preto je čas, aby ľudia, parafrázujúc jeho výrok, „zodvihli hlavy a narovnali chrbty, inak naveky stratia slobodu“. Všetko sú to silné slová a silné gestá.
Lenže čo na to zvyšok opozície? Existuje nejaký spoločný plán? Pokiaľ je situácia taká vážna, ako sa nám snaží povedať Matovič, nemali by sa vedľa seba postaviť všetci opoziční lídri, povedať, že tu už sa končia žarty a predstaviť ďalší postup? Lebo ak je aspoň z časti pravda to, čo tvrdí Igor Matovič, tak je to dôvod na občiansku neposlušnosť.
